Vermikompostér a naša domácnosť

Kompostovanie v byte? Myslím, že dnes sa to už stáva štandardnou súčasťou životného štýlu. Zakúpiť si kompostér mi napadlo už niekoľkokrát, ale vždy ma odradila cena. Varíme denne, z čerstvej zeleniny a ovocia a pri malom dieťati sa toho čerstvého minie doma až až. Otázka pre mňa skôr bola či mi to pôjde, či mi to vydrží a či to nebude pre mňa len taká chvíľková záležitosť.

Keď som však zbadala zľavu na Vermikompostér na zemito.sk u Laflorita a prečítala si jej článok na blogu o začiatkoch kompostovania, rozhodla som sa definitívne, že idem do toho. A ako to už býva, pustila som sa do toho s nadšením. Ako to dopadlo, si môžete prečítať nižšie.

Založenie kompostéra

Kompostér som zakladala presne podľa pribaleného návodu a inštrukcií Katky tu.  Na spodok sme umiestnili vrstvu kartónu, poriadne namočili. Naň sme ukladali vrstvu kompostu s dážďovkami v gramáži podľa návodu - myslím, že 200g dážďoviek. Na to sme naukladali na malé kocky (kúsky) nakrájanú zeleninu, ovocie, zvyšky a šupky. Na to opäť vrstvu “uhlíkatého” materiálu - obaly z vajíčok.

Prvé dni som chodila pravidelne rosiť, aby mi neklesla vlhkosť v kompostéri.

Prvá chyba na začiatok - kompostér som umiestnila do špajzy. Máme tam síce konštantnú teplotu 18 stupňov, ale na rozbehnutie kompostéra to bolo málo. Neustále sa mi v ňom objavovala pleseň, a to v takom rozsahu, že som ju musela vyberať ručne von.
Zmena nastala, keď som kompostér prehodila do bytu. Teplejšie prostredie urobilo to, že mikroklíma v kompostéri sa upravila a dážďovky sa začali množiť.

Prvých 6 týždňov som prikrmovala dážďovky raz za týždeň, zvyšky a šupky som si odkladala do nádobky do chladničky. Nedávala som zatiaľ ani zemiaky, hluboviny či škrupiny z vajíčok.

Po asi dvoch mesiacoch som si všimla silnejšiu a rýchlejšiu spotrebu toho, čo tam nahádžem, a tak som začala pridávať postupne všetko. Taktiež som si to prestala odkladať a dávam vtedy, keď “odpad” vznikne alebo zostane.

Čo môj kompostér dnes po vyše 3 mesiacoch zhltne:
- zvyšky nespotrebovanej zeleniny a ovocia /max. zhnité, nie s plesňou/
- šupy zo zeleniny a ovocia (okrem cibule a cesnaku)
- škrupiny z vajíčok- rolky z toaletného papiera, kuchynskej rolky a obaly z vajíčok
- zvyšky rastlín (interiérových a balkónových)
- zoschnuté zvyšky rezaných kvetov
- zvyšky pomletej kávy z kávovara, čajové vrecká

Snažím sa zachovať vyvážený pomer všetkých týchto zložiek. Čiže ak vidím, že pridávam viac mokrých zložiek, natrhám aj suché. Všetko stále krájam, nie úplne nadrobno, ale na menšie časti určite. Je menšia pravdepodobnosť, že vám vznikne kde-tu pleseň. Občas hmotu prehrniem a zamiešam, nie však pričasto, možno v intervale raz za tri týždne.

Po asi dvoch mesiacoch som taktiež vyskúšala odpustiť tzv. dažďovkový čaj. Na moje prekvapenie som odčerpala celý litrový pohár. Bola som nadšená. Teraz v intervale každé dva týždne odčerpám minimálne takýto pohár, niekedy aj viac. Už som ho aj porozdávala, nie je podľa mňa nič lepšie ako prírodné tekuté hnojivo.

Po niečo vyše troch mesiacoch som si všimla, že dážďovky akosi menej spotrebujú, čo dostanú. Až kým som nezdvihla celú hornú časť a našla som, že si všetky hovejú v strednej časti v hotovom mokrom teplom komposte, ktorý bol prepadnutý na časti so sieťkou. Takže som si rozložila na balkóne kompostér, a po jednom preberala dážďovky z kompostu a čistý hotový kompost nechala vyschnúť. Treba si dávať pozor na malé guľočky, to sú práve potenciálne malé nové dážďovky. Bola som až šokovaná tým množstvom dážďoviek, ktorá sa v hmote ukrývali. Asi časom zvážim posunutie týchto malých potvoriek ďalej.

Nie som citlivka, dážďovky mi nevadia, ale ten pohľad na to množstvo bol zaujímavý :) Dnes viem, že radšej čas od času si prehrniem napadaný kompost, dážďovky presuniem a kompost rovno odložím, aby to potom naraz netrvalo tak dlho a nebolo dážďoviek presťahovaných dole tak veľa.

Suma sumárum
Kompostovanie ma neomrzelo, priam naopak. Keď som videla o aké množstvo odpadu ako rodina vyprodukujeme menej (naozaj je to vidno pri vynášaní smetí), motivovalo ma to ešte viac. Plus sú z toho ešte ďalšie výhody ako dážďovkový čaj, či kompost ako tuhé hnojivo.

Áno, na začiatok je to trošku veda, ale netreba sa toho báť, treba to len sledovať a kompostér si urobí potrebnú mikroklímu už pri najmenšej pomoci sám. A o také dva mesiace sa vám odvďačí.

Takže áno, za mňa jednoznačne odporúčam. Okrem toho, baví to aj naše dieťa a verím, že si aj takýmito drobnosti nájde vzťah k ekológii a prírode.

Tak ako? Dáte sa na kompostovanie v byte?
Vaša Mary